vladimira macuhova skusena danova poradkyna

Vladimíra Mačuhová, daňový poradca

Vyzerá to tak, že presun ziskov globálnych firiem do daňových rajov alebo preferenčných daňových režimov bude skôr či neskôr minulosťou. Hovorí sa aj o zavedení 15% minimálnej sadzbe dane z príjmov, ktorú by museli platiť globálne spoločnosti.

Dňa 10.7.2021 došlo k historickej dohode ministrov financií najväčších svetových ekonomík (G20) na zavedení minimálnej 15% sadzby globálnej korporátnej dane tak, aby zdanenie zodpovedalo špecifikám modernej globálnej ekonomiky. Do dnešného dňa už 132 zo 139 krajín, ktoré sú súčasťou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) súhlasilo, že do októbra tohto roka pripravia s tým súvisiaci podrobný plán.

Spoločný daňový režim pre globálne nadnárodné spoločnosti bude pozostávať z dvoch pilierov.

Prvý pilier

Prvý pilier bude umožňovať trhovej jurisdikcii, teda tomu štátu, kde dochádza k spotrebe tovaru alebo služby, právo na zdanenie určitej časti príjmu spoločnosti .  Pravidlo sa bude vzťahovať na nadnárodné spoločnosti (MNE) s globálnym obratom nad 20 miliárd eur, ktorých ziskovosť je nad 10% (zisk pred zdanením). Dohoda hovorí o znížení podmienky obratu na 10 miliárd eur, po uplynutí 7 rokov od implementácie globálnej dane. Na spoločnosti pôsobiace v oblasti ťažobného priemyslu a regulovaného finančného sektoru sa toto pravidlo vzťahovať nebude.

Zdanenie určitej časti príjmu trhovou jurisdikciou bude podľa dohody uskutočnené, ak spoločnosť bude mať v tejto krajine príjem najmenej 1 milión eur. Pri štátoch s HDP nižším ako 40 miliárd eur bude tento príjem stanovený na 250 tisíc eur. Pre lepšiu predstavu Slovenská republika dosahuje úroveň HDP približne 91 miliárd eur (4. kvartál roku 2020).

Trhová jurisdikcia bude mať právo na zdanenie 20 – 30 % zisku, ktorý presiahne 10% z pridelenej časti príjmu. Napríklad, ak americká nadnárodná spoločnosť s globálnym obratom 30 miliárd eur a ziskovosťou 22% dosiahne na Slovensku príjem 10 miliónov eur z predaja elektroniky zákazníkom na Slovensku, Slovensko bude mať právo zdaniť 20 – 30% zisku v hodnote 1,2 milióna eur, čo je pri súčasnej sadzbe daň vo výške cca. 50 -75 tisíc eur.  Ak právo na zdanenie časti príjmu jednej spoločnosti vznikne viacerým krajinám, pridelená časť príjmu sa rozdelí medzi krajinami. Určenie trhovej jurisdikcie na základe miesta spotreby tovaru alebo služby si bude vyžadovať stanovenie podrobných pravidiel pre konkrétne kategórie transakcií, ktoré určia miesto spotreby tovaru alebo služby.

Na vylúčenie dvojitého zdanenia v nadväznosti na zdanenie prideleného príjmu v trhovej jurisdikcii bude možné použiť metódu vyňatia alebo zápočtu.

Právo na zdanenie pridelenej časti príjmu sa bude implementovať prostredníctvom multilaterálneho nástroja, ktorý sa má podpísať v roku 2022 so vstupom do platnosti v roku 2023. Podľa doterajších informácií jednostranné opatrenia jurisdikcií, ako napríklad dane z digitálnych služieb budú zrušené.

Pre zjednodušenie všetkých procesov budú môcť nadnárodné podniky splniť svoje daňové povinnosti (napr. podanie daňového priznania) prostredníctvom jedného subjektu.

Druhý pilier

Druhý pilier sa, popri minimálnej 15% sadzby dane, skladá z viacerých pravidiel:

  • Pravidlo, ktoré ukladá materskej spoločnosti povinnosť zdaniť zisk dcérskej spoločnosti, ak je dcérska spoločnosť zdanená nízkou sadzbou;
  • Pravidlo, ktoré nepovoľuje odpočítanie nákladu, alebo vyžaduje ekvivalentnú úpravu nízko zdaneného príjmu;
  • Pravidlo, ktoré umožňuje neštandardné zdaňovanie pri určitých transakciách so spriaznenými osobami podliehajúcimi dani pod úrovňou minimálne stanovenej sadzby.

Prvé dve pravidlá budú mať status spoločného prístupu, čo znamená, že krajiny nebudú mať povinnosť prijímať takéto pravidlá ani akceptovať ich uplatnenie.

Druhý pilier sa bude vzťahovať na nadnárodné spoločnosti s globálnym obratom nad 750 miliónov eur, pričom z neho budú vylúčené najmä investičné a dôchodkové fondy a tiež vládne subjekty. Rovnako budú z tohto pravidla vylúčené príjmy z medzinárodnej prepravy. Dohoda hovorí o ambícií zavedenia druhého piliera do roku 2022 so vstupom do platnosti v roku 2023. Vzhľadom na ambiciózny cieľ, budú musieť nadnárodné podniky, ktorých sa toto zdanenie bude týkať, rýchlo premietnuť vplyv pravidiel týchto dvoch pilierov a preskúmať možnosti, ako zmierniť ďalšie bremeno vyplývajúce z dodržiavania daňových predpisov.

Ambíciou zavedenia minimálnej 15% sadzby dane je, že ak ju niektorý štát neschváli, firmy aj napriek tomu budú musieť neodvedenú daň doplatiť do rozpočtu domácej ekonomiky. Napríklad ak by slovenská firma (MNE) presunula svoje zisky do Írska s 12,5% sadzbou dane, na Slovensku bude musieť doplatiť zvyšnú daň až do výšky sadzby 21% (8,5% daň zaplatí na Slovensku). Najziskovejšie firmy tak už nebudú mať motiváciu presúvať svoje zisky do krajín s nižším, prípadne nulovým daňovým zaťažením.

Na slovenské firmy by zavedenie takejto dane nemalo mať negatívne dopady, keďže sadzba dane z príjmov právnických osôb je už v súčasnosti vyššia – 21%. Naopak, mohla by priniesť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu od globálnych technologických spoločností.

K tomuto vyhláseniu OECD sa nepridali okrem iných aj štyri krajiny EÚ – Maďarsko, Írsko, Estónsko a Cyprus. Napríklad Maďarsko v súčasnosti uplatňuje v rámci EÚ jednu z najnižších sadzieb dane z príjmov spoločností (9%), čím sa snaží o prilákanie investorov a podporu hospodárskeho rastu. Preto by zavedenie minimálnej globálnej korporátnej dane pre krajinu mohlo znamenať rozsiahly odchod investorov, ktorým by sa už neoplatilo presúvať svoje zisky do krajín s nízkym daňovým zaťažením, keďže daň by aj napriek tomu zaplatiť museli.

Vyššie uvedené informácie na tejto webovej stránke slúžia na získanie základného prehľadu o daňových, účtovných a právnych predpisoch. V žiadnom prípade neslúžia ako návod pre ich aplikáciu v praxi, ktorá sa môže výrazne odlišovať od platných právnych predpisov v danom čase. Informácie na tejto webovej stránke negarantujú právne, účtovné, daňové či iné odborné poradenstvo alebo služby. Informácie ako také by nemali byť brané ako náhrada za odborné konzultácie s účtovnými, daňovými, právnymi či inými poradcami. Spoločnosť EMINEO PARTNERS nezodpovedá a nenesie zodpovednosť za prípadne nezrovnalosti, opomenutia a výsledky získané na základe použitia týchto informácií. Všetky informácie a príklady sú poskytované bez akejkoľvek záruky na ich aplikovateľnosť v praxi. Spoločnosť EMINEO PARTNERS nie je povinná reflektovať platné právne predpisy na informácie a príklady poskytnuté na tejto webovej stránke.