Daňová kontrola – trestnoprávne a majetkové dôsledky dorubenej dane

Daňovou kontrolou správca dane zisťuje a overuje, či daňový subjekt vyčíslil a zaplatil daň v správnej výške. Daňovú kontrolu vykonáva správca dane v rámci svojej kontrolnej činnosti. Za kontrolnú činnosť okrem kontroly daní sa považuje aj kontrola účtovníctva, vyhľadávacia činnosť správcu dane, alebo miestne zisťovanie.

Väčšina subjektov, fyzických alebo právnických osôb, komunikuje so správcom dane v bežnej, rutinnej agende, alebo reaguje na výzvy správcu dane, prípadne je účastná miestneho zisťovania, či daňovej kontroly. Pre niektorých podnikateľov tieto situácie môžu byť dôvodom pre stres alebo nepokoj.

Čo hovoria štatistiky finančnej správy SR

Za rok 2019 (v čase písania článku najaktuálnejší údaj) bolo vykonaných 10 261 daňových kontrol, z čoho takmer 60% bolo daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty. DPH je totiž daň, ktorá sa z pohľadu daňových únikov javí ako najrizikovejšia. Nález z DPH kontrol za celý rok 2019 predstavoval celkom 410 mil. eur.

Zaujímavým údajom sú aj kontroly zamerané na transferové oceňovanie a uplatňovanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V roku 2019 bolo týchto kontrol vykonaných v počte 27, s celkovým nálezom vo výške 171 mil. Eur, čo znamená priemerný nález v jednej kontrole v sume asi 6 mil. eur.

Naše posledné skúsenosti s daňovou kontrolou

Uvádzame niekoľko konkrétnych postrehov z kontrol dane z pridanej hodnoty,  v ktorých správca dane, podľa nášho názoru, neodviedol svoju prácu kvalitne:

• Správca dane opakovane žiadal preukázať skutkový stav a splnenie hmotnoprávnych podmienok zákona na uplatnenie určitého práva daňového subjektu aj napriek tomu, že daňový subjekt doložil všetky dôkazy a presne tak, ako ich zákon vyžaduje.
• Správca dane mylne určil dátum vzniku daňovej povinnosti, čím následne kontroloval viac zdaňovacích období (zdaňovacie obdobie pred vznikom daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie, kedy daňová povinnosť vznikla). Ak by správne určil dátum vzniku daňovej povinnosti, doba výkonu daňovej kontroly správcom dane mohla byť objektívne kratšia.
• Pri celkovom hodnotení situácie, správca dane opomenul zásadu neutrálneho dopadu dane z pridanej hodnoty na podnikateľa v jeho hospodárskych transakciách. Úvahami a závermi správcu dane sa daňový subjekt dostal do situácie, kedy z jedného konkrétneho výrobku má odviesť DPH dvakrát.
• Správca dane vyjadril pochybnosti o výške hodnoty poskytnutej služby medzi nezávislými osobami, a na tomto jedinom vyjadrení zamietol právo daňového subjektu na odpočítanie dane. Nespochybnil však splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok na uznanie práva na odpočítanie dane.

Na základe našich posledných skúseností v zastupovaní klientov v daňových kontrolách sa nám javí, že vyjadrenia správcu dane a závery v protokole sú často zmätočné, nejasné alebo vzájomne si odporujúce. Často v nich vidieť jednostranné uvažovanie, pričom chýba komplexná analýza situácie.  Dáva nám to dôvod sa zamyslieť, či daňový kontrolór rozumie kontrolovanej dani, či je znalý legislatívy a príslušných výkladov, či má nevyhnutné analytické zmýšľanie, či nehodnotí dôkazy svojvoľne, alebo či dokáže posúdiť, kedy má ešte dôkazné bremeno daňový subjekt, a kedy už správca dane. Často sú závery správcu dane nejasné a preto ich treba skutočne sústredene čítať, aby sa dalo správne porozumieť zisteniam a dôvodom dodanenia.

 Trestnoprávne dôsledky pre daňový subjekt

Skutočnosť, že daňový subjekt nezvládne svoju obranu (prípadne sa nebráni vôbec) v procese daňovej kontroly, v ktorej dôsledku mu daňový úrad dorubí daň, má na neho nielen ekonomický, ale môže mať aj trestnoprávny dopad.

Podľa Trestného poriadku (zákon č. 301/2005) má správca dane povinnosť nahlásiť podozrenie zo spáchania trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. Pri daňových trestných činoch je podstatná výška škody, ktorá bola nezákonným konaním spôsobená. Za daňový trestný čin sa môže považovať štátu spôsobená škoda už vo výške 266 eur. Špecifikáciu výšky škody v nadväznosti na konkrétny trestný čin presne určuje Trestný zákon (zákon č. 300/2005).

Za daňový trestný čin hrozí trest odňatia slobody. Jeho výška závisí od druhu spáchaného trestu a výšky spôsobenej škody. Trestný zákon určuje trest odňatia slobody od 1 do 12 rokov.

V súčasnosti sú v Trestnom zákone identifikované nasledovné druhy daňových trestných činov:

• skrátenie dane a poistného (§ 276 trestného zákona),
• neodvedenie dane a poistného (§ 277 trestného zákona),
• daňový podvod (§ 277a trestného zákona),
• nezaplatenie dane a poistného (§ 278 trestného zákona),
• marenie výkonu správy daní (§ 278a trestného zákona).

Na základe našej praxe môžeme konštatovať, že správca dane posúva každé jedno podozrenie na spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. Najčastejšie ide o podozrenia na spáchanie trestného činu skrátenia dane alebo daňového podvodu. Ročne riešia orgány činné v trestnom konaní s podnikateľmi veľké množstvo takýchto podnetov.

Predbežné opatrenie

Ak má správca dane počas daňovej kontroly odôvodnenú obavu, že daň, ktorú plánuje vyrubiť, nebude možné v čase jej splatnosti vymôcť, alebo bude mať ťažkosti s jej vymožením, môže uložiť daňovému subjektu predbežné opatrenie. A to vo forme zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane, alebo v obmedzení dispozičného práva nakladať s niektorým jeho majetkom. Stretávame sa s oboma možnosťami obmedzení.

Aké sú naše odporúčania?

Nad smerovaním kontroly je treba sa zamyslieť už pri jej úplnom začiatku s cieľom vyhnúť sa prípadnému trestnému konaniu. Pri daňovej kontrole sa dá úspešne brániť, vyžaduje si to však správnu a konzistentnú argumentáciu. Nejasnosť, prípadne rozporuplnosť vo vyjadreniach daňového subjektu môže u správcu dane vyvolať pochybnosti, ktoré skončia dorubom dane a začatím trestnoprávnych krokov.

Často sa nám stáva, že nás klient požiada o pomoc až v čase, keď mu bol doručený protokol z daňovej kontroly. Doručením protokolu je však daňová kontrola ukončená, a preto obrana daňového subjektu v tejto fáze, aj s našou pomocou, môže byť výrazne obmedzená.

Našim záverečným odporúčaním je nastavenie správnej komunikačnej stratégie, predkladanie vierohodných a konzistentných dôkazov. V žiadnom prípade nie je vhodné vyhýbať sa správcovi dane, prípadne s ním prestať komunikovať.

Ak vám prišlo do firmy oznámenie o daňovej kontrole a potrebujete sa poradiť, prípadne by ste radi zverili zastupovanie pred daňovým úradom nám, neváhajte nás kontaktovať emailom na office@emineopartners.sk.

Vyššie uvedené informácie na tejto webovej stránke slúžia na získanie základného prehľadu o daňových, účtovných a právnych predpisoch. V žiadnom prípade neslúžia ako návod pre ich aplikáciu v praxi, ktorá sa môže výrazne odlišovať od platných právnych predpisov v danom čase. Informácie na tejto webovej stránke negarantujú právne, účtovné, daňové či iné odborné poradenstvo alebo služby. Informácie ako také by nemali byť brané ako náhrada za odborné konzultácie s účtovnými, daňovými, právnymi či inými poradcami. Spoločnosť EMINEO PARTNERS nezodpovedá a nenesie zodpovednosť za prípadne nezrovnalosti, opomenutia a výsledky získané na základe použitia týchto informácií. Všetky informácie a príklady sú poskytované bez akejkoľvek záruky na ich aplikovateľnosť v praxi. Spoločnosť EMINEO PARTNERS nie je povinná reflektovať platné právne predpisy na informácie a príklady poskytnuté na tejto webovej stránke.