Silný ekonomický rast, prílev zahraničných investorov, rozvoj automobilového priemyslu a prudký stavebný boom. To sú len niektoré z faktorov, ktoré v mnohých oblastiach Slovenska spôsobili veľké zmeny v oblasti ľudských zdrojov. Klesá miera nezamestnanosti, mzdy rastú a voľných zamestnancov na trhu práce je stále menej.

Preto sú firmy čoraz častejšie nútené loviť zamestnancov aj v zahraničí. Slovenskí personalisti sa sťažujú na stále sa zvyšujúcu neochotou tuzemských zamestnancov pracovať na horšie platených pozíciách vo výrobe alebo v stavebnom priemysle. Slovensko tiež dlhodobo bojuje s nedostatkom lekárov, programátorov ale tiež napríklad kuchárov.

 

Aké náročné je zamestnanie cudzinca?

Pri zamestnávaní cudzinca je dôležité rozlišovať medzi zamestnávaním cudzinca z EÚ a zamestnávaním cudzinca z tretích krajín.

Zamestnávanie cudzincov z tretích krajín

Zamestnanie cudzinca z tretích krajín je administratívne náročnejšie a celý proces zvyčajne trvá dlhšie, avšak nesie so sebou iné benefity.

V prípade, že sa zamestnávateľ  rozhodne zamestnať cudzinca z tretích krajín, mal by sa uistiť, že má platné pracovné povolenie alebo prechodný pobyt. Prípadne by mal zamestnávateľ povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania pre zamestnanca vybaviť sám.

Pre zamestnanie cudzinca z tretích krajín je potrebné, aby cudzinec pracoval na základe povolenia na prechodný pobyt za účelom zamestnania. Žiadosť sa podáva na Cudzineckej polícii v príslušnom meste podľa miesta pobytu na území SR alebo na zastupiteľskom úrade SR v krajine, odkiaľ zamestnanec pochádza. K tejto žiadosti sa okrem Cudzineckej polície vyjadruje aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ je povinný nahlásiť voľné pracovné miesto na ÚPSVaR a pokiaľ nenájde vhodného kandidáta z radov nezamestnaných, evidovaných na ÚPSVaR, môže zamestnať osobu inej štátnej príslušnosti – cudzinca z tretích krajín.

Zamestnávanie cudzincov z Európskej únie

Pri zamestnaní cudzinca z členských krajín EÚ sú podmienky rovnaké ako pri zamestnaní občana Slovenskej republiky. Existuje len ohlasovacia povinnosť – do 7 dní nahlásiť zamestnanie tejto osoby na príslušných inštitúciách. Pre zamestnancov existuje všeobecná povinnosti nahlásiť sa na území krajiny, kde žijú dlhšie ako 6 mesiacov.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnaní cudzinca:

  • Informovať ÚPSVaR o voľnom pracovnom mieste
  • Podpis pracovnej zmluvy
  • Ohlasovacia povinnosť na Sociálnej poisťovni
  • Ohlasovacia povinnosť na Zdravotnej poisťovni
  • Ohlasovacia povinnosť na ÚPSVaR

Výhody zamestnávania cudzincov

Na Slovensku je aktuálne akútny nedostatok pracovnej sily, či už v dôsledku demografie, odlivu pracovnej sily do zahraničia za lepšími platovými podmienkami alebo nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Mnohí zamestnávatelia sa preto rozhodli čerpať pracovnú silu v zahraničí, najmä v rozvojových krajinách Európy. Štatisticky najviac zamestnancov prichádza do slovenských spoločností pracovať z Ukrajiny, Srbska, či Bulharska a Rumunska. Výnimkou však nie sú ani ostatné krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, či populačne najsilnejšie krajiny Ázie, ako India, Čína, Vietnam alebo Pakistan. Najväčší zamestnávatelia na Slovensku sú so zamestnávaním cudzincov na rôznych pozíciách svojich podnikov spokojní a vyvíjajú prostredníctvom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) tlak na zjednodušenie legislatívy a zníženie byrokracii pri zamestnávaní cudzincov. Argumentujú najmä nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a nevyhnutnosťou prílevu pracovníkov zo zahraničia.

Za najväčšie výhody zamestnávanie cudzincov môžeme považovať:

  • Nižšie mzdové náklady
  • Ochota pracovať manuálne
  • Ochota pracovať na pozíciách, o ktoré Slováci neprejavujú záujem
  • Skúsenosti z technických odborov
  • Príbuzná mentalita a bezproblémová práca v kolektíve
  • Vysoká pracovná morálka