Skip to main content
Ing. Marcel Muráni, LL.M.

Ing. Marcel Muráni, LL.M.
Daňový poradca

Za švarcsystém sa považuje situácia, keď spoločnosť namiesto zamestnancov v pracovnom pomere využíva samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na vykonávanie rovnakých činností a za rovnakých podmienok, ako keby išlo o zamestnancov.

„Výhody“ švarcsystému a ako sa naň pozerá zákon

Hlavná „výhoda“ švarcsystému spočíva v nižších nákladoch spoločnosti na SZČO v porovnaní so zamestnancom. Celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca sú približne o tretinu vyššie ako jeho hrubá mzda. Naopak, SZČO si povinnosť platiť dane a odvody zabezpečuje sama.

Pri nastavení odmeny SZČO nad úroveň hrubej mzdy zamestnanca, ale zároveň pod úroveň celkových mzdových nákladov zamestnávateľa, vzniká situácia, v ktorej sú náklady spoločnosti nižšie ako pri zamestnancovi v pracovnom pomere a SZČO zároveň získa vyšší čistý príjem.

Ďalšou výhodou z pohľadu spoločnosti býva väčšia flexibilita ukončenia spolupráce a absencia viacerých právnych nárokov, ktoré by inak patrili zamestnancovi podľa Zákonníka práce (napr. nárok na dovolenku, prekážky v práci alebo odstupné).

Zákon však nahrádzanie pracovného pomeru živnosťou zakazuje. Tento zákaz vyplýva zo zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „ZNP“) a zo samotného Zákonníka práce (ďalej len „ZP“).

ZP v § 1 ods. 2 definuje závislú prácu ako prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.

Ďalej ZP v § 1 ods. 3 ustanovuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce.

ZNP okrem definície nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania upravuje aj sankcie za takéto konanie. Spoločnosti, ktorá nelegálne zamestnáva fyzické osoby, hrozí pokuta od 4 000 EUR (resp. od 8 000 EUR, ak ide o viac ako dve fyzické osoby) až do 200 000 EUR. Okrem toho môže vzniknúť povinnosť doplatiť dane a odvody, ktoré neboli riadne odvedené. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, môže byť uložená pokuta až do výšky 331 EUR.

Kedy ide o švarcsystém a kedy o kontraktora?

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že nie každá SZČO vykonávajúca činnosť pre spoločnosť automaticky spadá pod švarcsystém. Rozhodujúcim kritériom je, či vykonávaná činnosť napĺňa znaky závislej práce.

Definícia závislej práce obsahuje štyri základné znaky:

  1. vzťah nadriadenosti a podriadenosti,
  2. osobný výkon práce,
  3. výkon práce podľa pokynov,
  4. výkon práce v mene zamestnávateľa.

Tieto znaky sa v praxi prejavujú rôznymi okolnosťami. Čím viac znakov závislej práce je prítomných, tým vyššie je riziko, že vzťah bude posúdený ako nelegálne zamestnávanie. Z tohto dôvodu je dôležité, aby už samotná zmluva bola správne nastavená nielen po formálnej stránke, ale aj svojím obsahom.

Odporúča sa najmä:

  • vymedziť spoluprácu na určitý projekt alebo časovo obmedzené obdobie,
  • upraviť podmienky využívania priestorov spoločnosti, prípadne ich používanie riešiť formou nájmu alebo obdobného právneho vzťahu,
  • výslovne uviesť, že činnosť je vykonávaná na vlastné náklady, riziko a zodpovednosť SZČO,
  • neustanovovať pevnú pracovnú dobu; výnimkou môžu byť prípady, keď je potrebná koordinácia činností, dodržiavanie zákonných povinností alebo fyzická prítomnosť v prevádzke spoločnosti,
  • vyhnúť sa konkurenčným doložkám alebo ustanoveniam, ktoré by SZČO zakazovali poskytovať služby aj iným klientom.

Inšpektorát práce však nebude skúmať iba obsah zmluvy. Podstatný je aj faktický spôsob výkonu činnosti. Posudzuje sa najmä to, či SZČO navonok vystupuje ako zamestnanec spoločnosti a či voči tretím osobám nevzbudzuje takýto dojem.

Ak je potrebné, aby SZČO komunikovala s klientmi spoločnosti, odporúča sa upraviť takéto oprávnenie formou plnej moci. Aj v takom prípade by však malo byť zrejmé, že nejde o zamestnanca spoločnosti. Za rizikové možno považovať napríklad používanie vizitiek označujúcich SZČO ako zamestnanca spoločnosti alebo uvádzanie pracovnej pozície spoločnosti v e-mailovom podpise.

Základným východiskom pri nastavovaní vzťahu medzi spoločnosťou a SZČO je skutočnosť, že zmluva musí mať obchodnoprávny charakter a riadiť sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z jej obsahu, ako aj zo spôsobu jej plnenia musí byť zrejmé, že ide o vzťah medzi dvoma samostatnými podnikateľskými subjektmi, a nie o zastretý pracovnoprávny vzťah.

Zároveň je potrebné mať na pamäti, že pri posudzovaní prípadného švarcsystému sa nehodnotí len formálne znenie zmluvy. Inšpektorát práce, ako aj súdy, vychádzajú predovšetkým zo skutočného obsahu právneho vzťahu a spôsobu jeho výkonu v praxi. Rozhodujúce preto nie je označenie zmluvy ani postavenie osoby ako SZČO, ale to, či sú naplnené znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Ak spôsob výkonu činnosti zodpovedá závislej práci, môže byť vzťah kvalifikovaný ako nelegálne zamestnávanie bez ohľadu na to, že medzi stranami bola formálne uzatvorená obchodnoprávna zmluva. Pri nastavovaní spolupráce preto nestačí dbať len na správne znenie zmluvnej dokumentácie; rovnako dôležité je, aby obchodnoprávnemu charakteru vzťahu zodpovedal aj jeho každodenný výkon.

 

Vyššie uvedené informácie na tejto webovej stránke slúžia na získanie základného prehľadu o daňových, účtovných a právnych predpisoch. V žiadnom prípade neslúžia ako návod pre ich aplikáciu v praxi, ktorá sa môže výrazne odlišovať od platných právnych predpisov v danom čase. Informácie na tejto webovej stránke negarantujú právne, účtovné, daňové či iné odborné poradenstvo alebo služby. Informácie ako také by nemali byť brané ako náhrada za odborné konzultácie s účtovnými, daňovými, právnymi či inými poradcami. Spoločnosť EMINEO PARTNERS nezodpovedá a nenesie zodpovednosť za prípadne nezrovnalosti, opomenutia a výsledky získané na základe použitia týchto informácií. Všetky informácie a príklady sú poskytované bez akejkoľvek záruky na ich aplikovateľnosť v praxi. Spoločnosť EMINEO PARTNERS nie je povinná reflektovať platné právne predpisy na informácie a príklady poskytnuté na tejto webovej stránke. 

Ing. Marcel Muráni, LL.M.

Konzultácia na túto tému

  • konzultácia s daňovým poradcom 
  • 60 minút konzultácie (osobné stretnutie alebo online)
  • individuálna analýza vašej situácie
Zvýhodnená cena: 150 €

 

Zhrnutie článku

Švarcsystém označuje situáciu, keď firma formálne spolupracuje so živnostníkom, no v praxi ide o prácu podobnú zamestnaneckému pomeru. Rozhodujúce je, či SZČO pracuje osobne, podľa pokynov firmy, v jej mene a vo vzťahu podriadenosti. Ak sú tieto znaky prítomné, spolupráca môže byť posúdená ako nelegálne zamestnávanie. Pri nastavovaní vzťahu so SZČO preto nestačí len správna zmluva, dôležitý je aj reálny spôsob výkonu práce.

FAQ

Čo je švarcsystém?

Švarcsystém je situácia, keď osoba formálne pracuje ako SZČO, no reálne vykonáva prácu ako zamestnanec. Problém vzniká najmä vtedy, ak pracuje podľa pokynov spoločnosti, osobne, v jej mene a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.

Je práca na živnosť pre jednu firmu automaticky švarcsystém?

Nie, samotná spolupráca SZČO s jednou firmou automaticky neznamená švarcsystém. Rozhodujúce je, ako je spolupráca nastavená a ako funguje v praxi. Ak SZČO vystupuje ako samostatný podnikateľ, nesie vlastné riziko, pracuje na vlastnú zodpovednosť a nevykonáva prácu ako zamestnanec, nemusí ísť o švarcsystém..

Aké sú hlavné znaky švarcsystému?

Medzi hlavné rizikové znaky patrí vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon práce, práca podľa pokynov spoločnosti a vystupovanie v mene spoločnosti. Riziko sa zvyšuje aj vtedy, keď SZČO používa firemný e-mail, vizitky, pracovnú pozíciu spoločnosti alebo pôsobí voči klientom ako interný zamestnanec.

Aká pokuta hrozí za švarcsystém?

Spoločnosti môže pri nelegálnom zamestnávaní hroziť pokuta od 4 000 EUR až do 200 000 EUR. Ak ide o viac ako dve fyzické osoby, minimálna pokuta môže byť vyššia. Okrem pokuty môže vzniknúť aj povinnosť doplatiť dane a odvody, ktoré neboli riadne odvedené. Aj preto je vhodné pri rizikových prípadoch vopred riešiť daňové poradenstvo a správne nastavenie spolupráce.

Ako nastaviť spoluprácu so SZČO, aby nešlo o švarcsystém?

Spolupráca by mala byť nastavená ako obchodnoprávny vzťah medzi dvoma samostatnými podnikateľskými subjektmi. Vhodné je jasne vymedziť projekt alebo službu, uviesť, že SZČO pracuje na vlastné náklady, riziko a zodpovednosť, neustanovovať jej klasickú pracovnú dobu a neobmedzovať ju v práci pre iných klientov. Pri pravidelnej spolupráci je zároveň dôležité správne nastaviť fakturáciu, evidenciu dokladov a účtovníctvo.

Čo kontroluje inšpektorát práce pri spolupráci so SZČO?

Inšpektorát práce neposudzuje iba zmluvu, ale aj reálny spôsob výkonu činnosti. Sleduje, či SZČO nevystupuje ako zamestnanec, či pracuje podľa pokynov spoločnosti, či je vo vzťahu podriadenosti a či navonok nevzbudzuje dojem, že je súčasťou firmy ako interný pracovník.

Môže SZČO komunikovať s klientmi spoločnosti?

Áno, SZČO môže komunikovať s klientmi spoločnosti, no je vhodné správne nastaviť rozsah oprávnení, napríklad formou plnej moci. Zároveň by malo byť z komunikácie zrejmé, že nejde o zamestnanca spoločnosti, ale o samostatného dodávateľa alebo externého spolupracovníka.

Prečo nestačí mať správne napísanú zmluvu?

Správne nastavená zmluva je dôležitá, no sama o sebe nestačí. Ak spolupráca v praxi funguje ako pracovný pomer, môže byť posúdená ako švarcsystém aj napriek tomu, že je formálne uzatvorená obchodnoprávna zmluva. Rozhodujúci je skutočný obsah právneho vzťahu a každodenný spôsob výkonu práce.